Táto via ferrata (zabezpečená alebo doslovne železná cesta) bola vybudovaná v oblasti pohoria Monte Baldo pri jazere Garda. Kedže na severe Talianskych Álp je ešte veľa snehu na pohyb v horách a ja som lyže odrovnal na poslednej túre v Nízkych Tatrách, tak sa musím vybrať asi 230 km južnejšie, kde by malo byt už troška teplejšie na pešiu túru resp. železnú cestu.
Po diaľnici z hraničného prechodu Brenner, cez Roverto a Trento sa presuniem do malého mestečka Avio. Zjazd z diaľnice je označený ako Alla,Avio a diaľnice v Taliansku sú spoplatnené, čiže som na úseku Brenner-Avio čo je asi 180km vygrcal nekresťanských 13,50e/2015.
V Aviu sa držím na Monte Baldo a predo mnou mám nekonečnú spleť 180° vracačiek, nielen že sa vraciam sem a tam, ale keby som mal pasažiera vzadu tak ten sa povracia určite tiež. Ozaj neskutočne veľa zákrut. Na najbližšej križovatke krútim volantom doľava smer Madonna della Neve a stúpam ešte strmšie ako doteraz. Podla mňa tu je úplný koniec sveta, po nejakej chvíľke zase križovatka, na ktorej zase doľava na spomínanú Madonnu. Na tretej križovatke sa moja cesta končí.
Tu už treba aktívne hľadať miesto na parkovanie lebo v sezóne je tam problém. Nie je tu veľa možnosti. Pri kostolíku sa zopár nájde, popri ceste od križovatky deto a dakto parkuje aj dole smerom na Ponte della Balanza, pokiaľ je možné ísť autom.
Od kostolíka je to ešte asi hodinu a pol k nástupu na ferratu. Až po vodopád Preafessa vedie cesta cez široký priesmyk popri vyschnutom korytu potoka stále na dol. cca 50 min. Tam sa začína troška stúpať, úzkou cestičkou cez nízky les sa predieram a začína to byť kúsok napínavé, že kedy a kde sa konečne začne lezenie. Bol som tam prvý krát a nevedel som sa zorientovať, všade okolo mňa samé skaly a tak som bol zvedavý, na ktorú z nich sa bude liezť.
Až na zákrute(foto hore) som začal šípiť, že už som nablízku. Od vodopádu to je ešte asi 40 min. po nástup na skalu. Nedá sa to prehliadnuť lebo cesta tu konči pod obrovským pol oblúkovitým previsom. Za zákrutou, keď sa dostávam do bezprostrednej blízkosti skalného masívu si zakladám na gebulu helmu aby som v prípade pádu kamenia ešte viac neosprostel. Hlavne po zime je to tu dosť zvetrané a celá túra, či už v priesmyku alebo na skale, je sprevádzaná šuchotaním a klopkaním padajúcich kameňov.
No a máme tu začiatok zabezpečenej cesty. Po malej rozcvičke sa vyberám na kolmý nie veľmi dlhý rebrík. Na jeho konci bočím doľava na prvú, fixným lanom zabezpečenú rímsu v kolmej skale. Na jej konci nasleduje strmé stúpanie - (obtiažnosť C) k druhej rímse, ktorou sa zase vraciam asi 50 m nad to prvou.
Za zákrutou sa mi otvára pohľad na spomínaný pol oblúkovitý previs pod ktorým som začínal. Celá tá rímsa nie je zabezpečená žiadnym fixným lanom!!! Tu je posledná možnosť si ešte telefonicky overiť stav životnej poistky (:-DDD Ale nie, rímsa je asi 2 m široká aj keď to tak na fotke nevyzerá. Ale aj tak si tam treba dávať bacha lebo je tam asi milión možností o čo sa dá potknúť a hodiť si dole "bandži" bez lana.
Ďalším miestom hodným spomenutia je strmý výstup pomedzi tenké stromčeky. Terén je tam strašne zvetraný a tak je dobre, ba dokonca nutné si držať dostatočný odstup. Najlepšie počkať kým jeden vylezie a až potom ísť.
Druhý a posledný náročnejší úsek (C) tejto túrky. V pozadí je vidieť časť serpentín, ktoré som spomínal na začiatku
No a tu je cieľová rovinka. Od tadiaľto treba sledovať cestu a na križovatkách značku -TORNI alebo niečo v tom zmysle a tá vás zavedie späť k autu. Trvá to asi pol hodinu.
 |
| Náčrt cesty späť ku kostolíku |
Pohľad na tretiu križovatku-A: cesta k ferrate, B:cesta na parkovisko ku kostolu, C: cesta späť do Avia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára