MUTSPITZE 2294 m.n.m.

Jaufenpass

Jedného pekného jesenného dňa som sa rozhodol ,že navštívim kamaráta, ktorý naháňa euro pri malebnom mestečku Merano. Ale keď  už tam budem, tak by som  mohol aj na nejaký ten kopček vyliezť a zabijem dve muchy jednou ranou. Takže z hraničného mestečka Brenner, mierim cez historické mesto Sterzing na Jaufenpass, stadiaľ dole na Dorf Tirol, kúsok cez Merano až ku dedinke Algund.

Tu už intenzívne hľadám cedule z názvom Korbseil bahn ("Košíková lanovka" vid foto hore), ku ktorej sa dá dostať ešte  autom. Parkujem El Diablo a idem sa pozrieť, čo bude toto dobrodružstvo v košíku stáť- 8.50e/2014. Je to vlastne len taký kovový košík pre dve osoby, ktorý mi ešte  pomôže prekonať zopár výškových metrov.

Leiter-alm

 Po vyskočení z toho košíka, bola to ozaj dobrá atrakcia, je to už len zopár minút ku chate Leiter-alm. Pri týchto dvoch, kvetmi posiatych chatkách , bočím vľavo na turistický chodník číslo 24.

 Postupujem cez les, až kým nenaďabím na rázcestie, ktoré je troška čudne označené, je potrebné odbočiť už cca. 10m pred šípkou doprava na trasu číslo 25 a nie pokračovať rovno, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

 Kráčam ďalej cez už redší les a kde tu cez škáru v ňom už vidno masív, na ktorý som sa odhodlal. Na konci lesa mi skríži cestu lávka a tak si hovorím "odpočiniem si". po hodinke som vypotil asi všetko pivo a klobásky za posledný týždeň.

 Po kratšom oddychu sa poberám ďalej a otvára sa mi pohľad asi na najnáročnejšiu pasáž tohto výletu. Pekne strmý žľab, cez ktorý cik-cak sa musím nejako dopracovať do sedla Taufenscharte.

Taufenscharte

 Nejako sa mi to podarilo, ale asi len preto, že ma prenasledoval krvilačný pes nemeckého turistu, ktorý išiel za mnou. Tu už prepletám nohami doprava smerom na Mutspitze.

Mutspitze 2294 m.n.m.

 Zo sedla to bolo už len nejakých 100 výškových metrov, takže už len taká pohodka cez a popod hrebeň až na štít. Výhľady neboli boh vie aké, ale miestami sa oblačnosť roztrhla a bolo vidieť celé, už spomínané mesto Merano.

Merano

 Doplnil som chýbajúce kalórie a promile, čo som cestou hore vypotil a môžem ísť  zase raz dole. Ale nadol pôjdem druhou stranou po turistickej ceste číslo 23 ku chate Mutkopf.

 Cesta dole ku tejto chate viedla po kameňmi vydláždenej ceste, lemovanej dreveným zábradlím a to hneď z pod štítu. No niekto si dal riadne záležať. Odtiaľto sa treba vybrať po dvadsaťdvojke k Bergstation a k ďalšej chate Gasthaus Steinegg.

Popri nej alebo cez ňu ďalej po trase 24. Je tu ešte jedna možnosť, ale tá podla mňa nestojí za reč. Táto trasa vedie traverzom popod hrebeň späť ku chate Leiter-alm.

Krčmy na každom kroku, no tak sa nezastav.

 Moja cesta je pomaly u konca teda, myslím prvý okruh, ktorý ma asi 13km a trvá 6,5 hodinky. Dostávam sa znova ku chate Leiter-alm a konečne späť na "Košíkovú" lanovku a s ňou k autu. A druhý okruh je predo mnou, pretože sa budem vracať cez Bolzano, Brixen, Sterzing a nazad na Brenner. Ta daaaaaaa 

ĎURKOVÁ ÚTULŇA 1623 m.n.m.

Útulňa Ďurková 1623 m.n.m. si hovie na južnom úbočí  hrebeňa Nízkych Tatier, medzi Zámotskou hoľou 1612 m.n.m.  a  najmasívnejším vrcholom NT-Chabencom 1955 m.n.m. pod vrchom Ďurková 1750 m.n.m. leží v tejto oblasti na strategickom mieste a preto je celkom známa a má už čo-to za sebou a tak teda ako by to bolo, keby som sa tam nešiel pozrieť aj ja.

Je viacero možnosti ako dosiahnuť túto skromnú útulňu. Jedna z nich je cez Jasenianské údolie a aby som sa tam dostal, musel som prejsť cez dedinku Jasenie a za ňou bočím vľavo k prameňu kyslá a pri ňom krútim volantom doprava ku chate Bauková.

Nasledovný postup je striedaním strmých úsekov a pochodom po lesnej zvážnici. Od Baukovej je to ľahký štart po asfaltke až kým sa nevojde do lesa a stále sa pokračuje po modrej značke, ale v tejto hore sa troška pritvrdzuje a môžem povedať , že je to asi najnáročnejší kúsok tohto výletu, Túto strminu nechávam za sebou,tečie so mňa ako z kohútika a ďalej zasa troška pohody po zvážnici, ale nie na dlho. Znova do lesa , ktorý ma zavedie až ku dôležitej križovatke, zvanej Struhárske sedlo. Zo sedla nasleduje ďalšia strmšia pasáž a ihličnatý les vystrieda kosodrevina a lúky.

Pokračujem ďalej do vrchu, až kým moju úsečku neskríži zvážnica, ktorá ma  zavedie až ku chate. Takže ďalej traverzom po vrstevnici  je to už len prechádzka.

 Väčší láger na poschodí

V chate je všetko dobre zorganizované a všetko tam má svoje miesto. Je potrebné dobre počúvať inštrukcie chatára, ktorý vás presne navedie a ukáže, kde čo patrí. Topánky do regálu vedľa piecky, bundy na vešiaky nad ňu,  paličky zavesiť do verandy na klinček a nakoniec rýchlo si chytiť fleka v lágri na poschodí. Ak by bolo všetko plné, tak žiadne obavy. Chatár je majster v tetrise, niekde vás už za 5e umiestni.  Buď na stôl v jedálni alebo pod ním je tiež plac, na lavicu alebo proste niekde do uličky.

Menší láger v cípe strechy

 Keď už má človek svoje miesto, tak by hádam dačo aj zjedol, Chatár má vždy niečo bod zub, či už nejakú horúcu polievku, ktorú potom môžete dotlačiť špecialitou z cestvín Pipette all cuoco nell fuoco a nakoniec to spláchnuť najlepším pivkom na Slovensku a zapražte to všetko borovičkou z horcom.

V núdzi prespí v spoločenskej miestnosti asi ešte 20 týpkov.

Keď som videl ako si tam drvivá väčšina vyťahuje vlastné jedlo, donesené z domu a konzumuje ho v chate, bol som dosť pohoršený, že vôbec nepodporia úroveň útulne  zakúpením jedla práve v nej. Ale potom som si čekol ich domovskú stránku a tam to všetkým vrúcne odporúčajú, takže si za to môžu asi sami,

Schody do menšieho lágra 5+ UIIA (:-D

že  tam ľudia nechcú pustiť euro. Aj ked si treba uvedomiť, že peniaze ktoré tam nechajú, môžu útulňu pomaly posúvať na troška vyšší level a s vlastným jedlom im asi nepomôžu preklasifikovať útulňu na  horskú chatu a na strane druhej, keď je známe, že je tam vždy dačo pod zub, nemuselo by sa  sebou trepať toľko proviantu.

Prameň, vzdialený od chaty asi 150m s  upozornením v dvoch  jazykoch.

A trampovia v stanoch by si tiež mohli uvedomiť, že miesto kde sa rozložia, musel niekto pokosiť ,  "dvojičky", kde chodia po raňajkách (tiež vlastných) natočiť jednu čokoládovú, musí niekto udržiavať a do piecky, pri ktorej si potom ráno sušia mokré stany, musel niekto kúpiť drevo. Takže vôbec sa nehanbite si v útulni niečo zakúpiť a otočiť peniažky, ktoré potom zase oni otočia na zlepšenie poskytovaných služieb.

TAK  TO  PROSTE  VO  SVETE  TURIZMU  FUNGUJE.