Mám zase pol dňa voľno a samozrejme, že nezostanem doma. Rozhodol som sa, že tento čas strávim na horách a tak som si naplánoval takú ľahkú túrku na Saxner. Včera, čiže v utorok 3.1.2012, bolo krásne počasie a tak som dúfal, že to vydrží aspoň ešte v stredu, ale mýlil som sa. Ale prirodzene som vyrazil aj napriek tomu. Zobral som zo sebou Paliho, Pečeňovku a výstroj a vydal som sa skoro ráno niečo pre seba urobiť.
Saxner si hovie na jednom z úbočí údolia Ratschings v Južnom Tirolsku. Autom si to pádim cez celé toto údolie až skoro na koniec. Pri dedinke Flading parkujem svoje El Diablo . Oproti cez cestu je lesná cesta, ktorá je zároveň začiatok môjho výletu. Bol som tu prvý krát a tak som nevedel, že to môžem reznúť hneď do prava cez les hore a výrazne si skrátiť cestu a ušetriť čas, ale bolo asi lepšie, že som sa nedral cez strmí les a ušetril som si silu, ktorú budem ešte potrebovať večer v práci.
Takáto lesná cesta sa tiahla krásnou zasneženou prírodou asi pol hodku a potom sa rozdvojovala, ale ja som sa stále držal v pravo až kým som nenarazil na turistické značenie, ktoré ma viedlo na chatu Innere Wumblsalm 1906m.n.m.
Od spomínaného značenia viedla cesta cez strmí les, čo by nebolo až také strašné, keby sa išlo tade len na hor, ale tadeto som sa musel aj vracať.
Tak ale aj toto patrí k poriadnej túre na lyžiach a nebolo to až také strašné ako to vyzeralo na začiatku. Les po nie dlhej chvíli konči a ja vychádzam na lúky a pasienky a pred sebou sa mi už otvára krajina a vidím už aj môj cieľ a aj chatu, okolo ktorej musím prejsť.
Pri chate dávam malú pauzu, zjem Paliho a Pečeňovku a doplním tekutiny. Pomaly začína snežiť a počasie nie je celkom optimálne, ale viditeľnosť je dobrá a tak pokračujem v mojich plánoch ďalej na vrchol.
Ďalší postup sa striedal a so strmími a plochými miestami. Celá túra mi trvala asi 3 hodiny aj z pauzami, ale cez ten les na začiatku by sa tento čas asi rapídne znížil. Sneh bol vynikajúci, predvčerom nasnežilo asi dvadsať nových centimetrov a pri takomto počasí zostane pekne sypký. Takže to znamená, že zjazd bude perfektný.
Keď sa dostávam do sedla, tak sa mi naskytuje pohľad na dva susediace štíty a to vľavo Fleckner 2331m.n.m. a na pravo Saxner, na ktorý idem ja. Vietor je tak silný, že začínam mať obavi s prechodu hrebeňom ku krížu Saxnera.
Tento výstup hodnotím veľmi pozitívne aj keď počasie nebolo slnečné, ale zase sneh bol zato perfektný, nemôžem mať predsa oboje. Zjazd z vrcholu bol veľmi strmí a bolo nutné zlyžovať z neho už po spadnutej lavíne, takže to pripomínalo lyžovanie po zoranom poli. Ale po prekonaní tejto časti sa mi naskytol nádherný neopísateľný zjazd v hlbokom prašane, ktorý trval až po už spomínaný les, ktorým som sa ešte nejako predral a už som bol pri aute. Rýchlo ešte na pizzu a domov na dve hodky si pospať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára