Túra s lyžami na WOLFENDORN 2776 m.n.m.

   

Pohľad z vrcholu  Hoher lorenzenberg 2315 m.n.m.,Západ

   
Wolfendorn je kopec, ktorý ma do toho všetkého dostal. Pred asi 6 rokmi, sme mali v práci posedenie na konci sezóny a samozrejme sme sa trošku spoločensky unavili. Na druhý deň ráno, skoro ráno, mi zvoní telefón. Volal šéf, že ideme na túru, fúúúúu nebolo mi najlepšie tak som sa začal vyhovárať, že nemám topánky, lebo pred tým som nejako výrazne na hory nechodil. Hneď ma odbil, že mám prísť dole a ideme ich kúpiť. Nechcel som byť nezdvorilí a tak som šiel.    

Pohľad z vrcholu Wennspitz 2390 m.n.m., sever

     Bolo to asi v októbri a ozaj som bol nezvyknutý na túry, po opici a v nových topánkach, ale vyšiel som tam,aj keď posledné metre som sa už plazil, ale môj život ostal zmenený a od vtedy sa tomu venujem vždy, keď mám čas. Som teda vdačný šéfovi, že ma tam vytiahol.

Wolfendorn zo štítu Sattelberg-u 2113 m.n.m.SZ

A tak som sa rozhodol, ze sa nan pojdem pozriet aj v zime, styri dni snezilo a v ten den malo byt pekne, takze cerstvý sneh je zarucený a pocasie hadam tiez.

Takže štartuje sa pri reštaurácií Wolf alebo aj Brennerwolf, ktorý leží pri hraničnom prechode Brenner. Zo starej cesty je to značené, popod diaľnicu smerom ku odpočívadlu pri nej a potom prudko doprava hore k spomínanej reštike. Kúsok za kaplnkou v pravo, vedie letná turistycká trasa č. 12, ktorou sa treba vybrať, vedie cez strmý a hustý les a tak som chcel skúsiť inú cestu,  takže som šiel ďalej po zasneženej zvažnici, kým som neprišiel pod strmú lúku. Bol to vlastne vykácaný les, pomedzi zasnežené pníky cik-cak na hor a ešte troska cez les, kým moju priamku nepretne dalšia cesta, ktorá vedie ku salašu Luegeralm 1601 m.n.m.

Salaš leži na lúke, ktorou sa pôjde aj dole až po hranice lesu a nakoniec cez les samý až na parkovisko. Zlyžovať ten les po tej úzkej ceste nie je nič príjemné.

Od chaty už vidno ďalšiu postupovú trasu, najskôr vedie cesta cez riedky les,z ktorého sa vínde priamo pod strmé koryto, ktoré treba zdolať, Po pravej strane, modro označený je možný zjazd dole. Je to ozaj luxusný freeride, po výdatnom, niekoľko dňovom snežení, bol pekne pokrytý hlbokým snehom a človek ide dole asi v 50° svahu posiatom drobnými stromčekami.

A zase cik-cak cez korýtko na vrch, zjazd je mozný aj tadeto, ale človek nechce pokaziť stopu a na druhej strane tam v pravo je to ozaj fakt super.

Po zdolaní žlabu sa dostanem na taký malý hrebienok, z ktorého vidno už samotný vrchol Wolfendornu, počasie sa tu značne mení, môj postup je sprevádzaný silným vetrom, čo je poznať aj na vyfúkanom svahu. Oblačnosť sa približuje a mám zlý pocit, že to ohrozí moju misiu.

Z hrebeňa, po ktorom vedie cesta, vidno po pravej strane svah, po ktorom sa lyžuje naspäť do doliny. Počasie sa dosť pokazilo a vrchol bol pod rúškom hmly a tak som sa rozhodol, nepokračovať ďalej. Hore by som možno ešte vyšiel, ale dole by mi to hustá hmla mohla dosť znepríjemniť. Takže v sedle pod vrcholom sa otáčam a idem dole. Normálne by som bol sklamaný z neúspechu, ale kedže som tam už bol, aj keď iba v lete, tak mi to až tak nevadí.

Cesta na vrchol trvá približne 4,5 hodiny. Zo sedla na vrchol sa ide z južnej strany a niekde v polovici sa už pokračuje peši až na špic. Lavíny hrozia práve tu na poslednom kúsku a potom je ešte dosť nebezpečná oblasť v strmom koryte a na pravej strane pri zjazde.

Wolfendorn patrí medzi najkrajšie túry v tejto oblasti. Z Brennera nie je veľa možností na takéto výlety.Hádam len sem na Wolfendorn, na chatu Enzian  a na Flatspitz a na druhom úbočí doliny sú to Kreuzjoch, Steinjoch a Sattelberg.