HEILIGENBLUT

Lyžiarske stredisko Heiligenblut sa nachádza vo Vysokých Taurách v Rakúskom Korutánsku(Kärnten) . Rozprestiera sa pod najvyšším vrchom Východnej ríše Grossglocknerom 3798m.n.m. Spodná stanica je v dedinke Heiligenblut, ktorá v preklade znamená svetá krv. Táto studená dedina, v ktorej slnko je vidieť len zriedka, žije turistickým ruchom. Lyžovačka je situovaná na dvoch kopcoch, na ktoré sa dostaneme s lanovkou. Na Mittelstation Rossbach 1752m.n.m. sa treba rozhodnúť, na ktorý s tích kopcov pôjdeme lyžovať. Z vlastnej skúsenosti by som odporúčal najskôr ísť na Schareck 2604m.n.m., lebo tam slnko svieti hneď od rána a potom niečo spapať a ísť na Hochfleiss 2902m.n.m. ďalej pokračovať v lyžovačke.

Z Mittelstation sa na Hochfleiss dostaneme Tunnelbahn-om, ktorým sa popod horu prepravíme na začiatok údolia, skade sa nám otvorí nespočetne veľa možností na lyžovanie po upravených zjazdovkách, ale ja  mimo nich v hlbokom snehu pre freeriderov.

S takouto zavesenou lanovkou v tuneli som sa stretol prvý krát. Je to podla mňa taká zaujímavosť v tomto stredisku, ktorá sa oplatí vidieť. V prípade túry na lyžiach zo začiatkom práve tu, stojí lístok na tento tunnelbanh 6 éčiek(2012) a z Heiligenblut na Mittelstation tiež toľko. Ale kto má dobré auto tak sa môže vyviesť až po spomínanú medzi stanicu a ušetriť tak 6 euro (:-)

Z Fleissalmu pokračuje ďalej lanovka, nazývaná Fleissbahn do výšky 2470m a ak máme šťastie a je pekné počasie tak sa môžme kotvou dostať na hochfleiss 2902m. Táto kotva v prípade, že pár dní pred tým snežilo je spustená do prevádzky až okolo desiatej-jedenástej hodiny  kvôli lavínam, ktoré musia najskôr poodpalovať-tiež zaujímavé vidieť. S tejto strany sa naskytuje výhľad aj na stenu Scharecku, ktorú si vychutnávajú skúsený freerideri v neupravených podmienkach a práve preto tu na Hochfleissi odpalujú lavíny tak neskoro, lebo najskôr ich umelo spúšťajú práve tam.

Takúto freeride arénu a podobných 25ha neupravených kopcov nám poskytuje toto lyžiarske stredisko, ktoré sa nachádza len 500km od Bratislavi. Tento zimný raj disponuje ešte 9. ľahkými zjazdovkami, 40. stredne ťažkými a 6.ťažkými čiernymi zjazdovkami.

Na Schareck sa vyvezieme z Mittelstation lanovkou skade je ešte možnosť sa dostať Panoramabahn-om do ďalšieho údolia, a ďalej kotvou z Fallbichl 2200m sa vyviesť na Viehbuehel 2420m. Tam sa nachádza jedna veľmi ľahká zjazdovka pre začiatočníkov a zaujímavá je tým, že sa rozprestiera na ceste, ktorá je otvorená len v lete a vedie cez hochtor 2506m.n.m.(vysokú bránu) do Salzburgu. Kto tade už autom išiel tak je tom príjemný zážitok sa tade v zime lyžovať a pozrieť si to tam z inej perspektívy.

Výhľad zo Scharecku je nádherný a zahrňuje aj pohľad na grossglockner. V tomto stredisku je naozaj čo vidieť a je tu milión možností ako stráviť dovolenku. Sezónu začali  2.12 a trvá do 15.4.2012, vleky a lanovky ťahajú od 9:00 do 16:00.


Fallbichl a panoramabahn

Dovolenku v tomto stredisku, ktoré sa rozprestiera od 1301m.n.m. do 2902m.n.m. hodnotím veľmi pozitívne až na reštauráciu na Scharecku, kde si nemáte naozaj čo vybrať a preto odporúčam radšej menej moderné, ale zato atmosférou príjemnejšie chaty priamo na kopcoch, v ktorých nájdete typické jedlá pre ten daný región. Chcel by som sa poďakovať ľuďom , u ktorích sme boli ubytovaný v apartmáne(:-D , domáca kuchyňa bola vynikajúca a vedúci veľmi príjemný pán. Viacej infošiek tu:          

http://www.gross-glockner.at/de/winter

HOHE KREUZSPITZE 2743m.n.m.

Hohe Kreuzspitze 2743m.n.m.

Zas je tu streda, pre mňa ako víkend, lebo mám voľno. Naplánoval som si túrku na Kleine Kreuzspitze 2518m.n.m., ale asi 200m za chatou Klammalm som neodbočil na chrbát Kleine Kreuzspitze, ale pokračoval som ďalej k väčšiemu bratovi Hohe Kreuzspitze a vôbec to neľutujem. Tento kopček sa nachádza v Južných Stubeier Alpách.

Východiskový bod je na konci údolia Ratsching v časti Flading, kde sa nachádza veľké parkovisko. Takže aj ja som zaparkoval svoje El Diablo a vydal som sa smerom na juh do hôr. Prechádzam cez most miestneho potôčika a cez riedky les vychádzam na nie strmé lúky a po nejakej chvíľke cez strmí previs sa dostávam ku chate Klammalp 1925m.n.m.

Pri chate dávam malú pauzu a kochám sa s Palim a Tatárskou zmesou na východe slnka. Dám ešte čaj bez rumu a cukru, ktorý som si ráno v rýchlosti pripravil a vydávam sa ďalej. Stopy predošlích simpatizantou skialpinizmu ma vedú stredom plochého údolia k veľmi strmému previsu, na ktorom konci sa dozvedám od  okolo idúcich ski turistov, že teda na Kleine Kreuzspize sa tadeto nejde.

Ako navigácia v aute prepočítavam vizuálne údaje a idem ďalej v závese skúsenejších spolubojovníkov k väčšiemu bratovi. Celkové prevíšenie je 1261 výškových metrov a výstup mi trval mojim hoby tempom 3,5 hodiny. 

Cez ďalší strmí previs vystupujem do sedla jedného s chrbtov môjho cieľa, s ktorého sa musím dákych 50m spustiť na dol po úbočí a dostať sa pod hrebeň, cez ktorý by som neprešiel, respektíve z ktorého by som, na konci nezišiel, bez ujmi na zdravý. Nejaký kus pod vrcholom to začína byť zase strmé a ani snehu nie je dostatok a je to všetko zmrznuté a trčia kamene. Tak radšej lyže dávam dole a ďalej na vrchol pokračujem pešo.

Túru hodnotím veľmi pozitívne. Výstup patrí medzy tie náročnejšie a zjazd nebol pre mňa celkom ideálny, lebo hlboký sneh vo väčších nadmorských výškach bol s krustou a zase nižšie kvôli slnku mäkký a ťažký, kde tu k tomu bol vyfúkaný-tvrdý. Takéto podmienky s rôznym snehovím povrchom si vyžadujú veľký cit a lyžiarské skúsenosti, čo ja ešte nemám, ale nesťažujem sa, zišiel som zatiaľ zo všadiaľ aj keď nie dákym ukážkovým spôsobom.

SAXNER 2358m.n.m.

Mám zase pol dňa voľno a samozrejme, že nezostanem doma. Rozhodol som sa, že tento čas strávim na horách a tak som si naplánoval takú ľahkú túrku na Saxner. Včera, čiže v utorok 3.1.2012, bolo krásne počasie a tak som dúfal, že to vydrží aspoň ešte v stredu, ale mýlil som sa. Ale prirodzene som vyrazil aj napriek tomu. Zobral som zo sebou Paliho, Pečeňovku a výstroj a vydal som sa skoro ráno niečo pre seba urobiť.

Saxner si hovie na jednom z úbočí údolia Ratschings v Južnom Tirolsku. Autom si to pádim cez celé toto údolie až skoro na koniec. Pri dedinke Flading parkujem svoje El Diablo . Oproti cez cestu je lesná cesta, ktorá je  zároveň začiatok môjho výletu. Bol som tu prvý krát a tak som nevedel, že to môžem reznúť hneď do prava cez les hore a výrazne si skrátiť cestu a ušetriť čas, ale bolo asi lepšie, že som sa nedral cez strmí les a ušetril som si silu, ktorú budem ešte potrebovať večer v práci.

 Takáto lesná cesta sa tiahla krásnou zasneženou prírodou asi pol hodku a potom sa rozdvojovala, ale ja som sa stále držal v pravo až kým som nenarazil na turistické značenie, ktoré ma viedlo na chatu Innere Wumblsalm 1906m.n.m.

Od spomínaného značenia viedla cesta cez strmí les, čo by nebolo až také strašné, keby sa išlo tade len na hor, ale tadeto som sa musel aj vracať.

Tak ale aj toto patrí k poriadnej túre na lyžiach a nebolo to až také strašné ako to vyzeralo na začiatku. Les po nie dlhej chvíli konči a ja vychádzam na lúky a pasienky a pred sebou sa mi už otvára krajina a vidím už aj môj cieľ a aj chatu, okolo ktorej musím prejsť.

Pri chate dávam malú pauzu, zjem Paliho a Pečeňovku a doplním tekutiny. Pomaly začína snežiť a počasie nie je celkom optimálne, ale viditeľnosť je dobrá a tak pokračujem v mojich plánoch ďalej na vrchol.

Ďalší postup sa striedal a so strmími a plochými miestami. Celá túra mi trvala asi 3 hodiny aj z pauzami, ale cez ten les na začiatku by sa tento čas asi rapídne znížil. Sneh bol vynikajúci, predvčerom nasnežilo asi dvadsať nových centimetrov a pri takomto počasí zostane pekne sypký. Takže to znamená, že zjazd bude perfektný.

Keď sa dostávam do sedla, tak sa mi naskytuje pohľad na dva susediace štíty a to vľavo Fleckner 2331m.n.m. a na pravo Saxner, na ktorý idem ja. Vietor je tak silný, že začínam mať obavi s prechodu hrebeňom ku krížu Saxnera.

Tento výstup hodnotím veľmi pozitívne aj keď počasie nebolo slnečné, ale zase sneh bol zato perfektný, nemôžem mať predsa oboje. Zjazd z vrcholu bol veľmi strmí a bolo nutné zlyžovať z neho už po spadnutej lavíne, takže to pripomínalo lyžovanie po zoranom poli. Ale po prekonaní tejto časti sa mi naskytol nádherný neopísateľný zjazd v hlbokom prašane, ktorý trval až po už spomínaný les, ktorým som sa ešte nejako predral a už som bol pri aute. Rýchlo ešte na pizzu a domov na dve hodky si pospať.