Štartovali sme ako je už z nadpisu známe zo sedla Čertovica, ktoré je najvyššie položeným sedlom Slovenska, cez ktoré prechádza cestné spojenie. Tento prechod oddeľuje Ďumbierske Tatry na západe od tých Kráľovohoľských na východe. Ako zvyčajne sme chrapúnsky zaparkovali zadarmo na parkovisku lyžiarského strediska a išli przniť pásamy raňajší menšester.
Žiadna zahrievačka na začiatok, hneď to ide strmo po zjazdovke a potom sa doľava do riedkeho lesa, v ktorom sa to už zmierňuje.
Nad úrovňou lesa už vidíme palice , ktoré nás budú počas najbližších hodín viesť až na Ďumbier a aj pivá v podobe potu na čele, ktoré sme za celý týždeň vypili. Hmlu nechávame za sebou a vyzerá, že sa ukáže aj slnko, s čím sme vôbec nepočítali. To nám dodáva energiu a silu dokončiť misiu.
Keď sme sa dostali na vrchol hrebeňa, na Lajštroch 1602 m.n.m., naskytla sa nám možnosť vidieť vlniaci sa hrebeň, ktorým budeme postupovať. Aj keď nás zmiatol horizont Lajštrochu, za ktorým sme si mysleli, že bude sedlo a potom šup rovno hore na Králičku 1807 m.n.m. Kiežby, zdanie klamalo, hrebeň sa stočil prudko doprava dole, tak ako je naznačené na fotke hore, takže to nebude taká vychádzka ako sa zdalo. Boli sme tu prvý krát a nepoznali sme to tu.
Pohľad späť na sedlo Čertovica, cez ktorú sa valila tečúca hmla. Podobné mlieko nás zastihlo v Kumštovom sedle, ktoré bolo ešte umocnené silným nárazovým vetrom. A bolo po nálade, viditeľnosť ledva na ďalšiu palicu. Miestami sme sa chceli otočiť, ale vedeli sme, že Chata Štefánika je už za Králičkou, takže to dáme aspoň po ňu a uvidí sa ďalej.
Na severe sa nám naskytol pohľad na bielych kapucínov a Západné Tatry. Pomaly šlapeme na Vrchol Lajštrochu, za ktorým nás čakalo už spomínané prekvapenie, ktoré som spomínal.
Teraz to pôjde do Kumštového sedla trocha nadol, ale pásy neskladáme, lebo sme lenivý si ich dole zase zakladať, iba zapíname pätky viazania. Freeride na pásoch pomedzi vrcholky stromov a kosodrevinu.
Keď sme vyšli na úbočie Králičky hmla sa ako zázrakom rozplinula a zmizla aj zo sedla. To je fascinujúce ako sa to za moment môže všetko zmeniť. Ale dobre, aspoň sa nám naskytol blik späť, kade sme postupovali.
No a máme tu Králičku. Pohľad na ďalši level máme ako na dlani. Otvára sa nám na horizonte cieľ našej misie Ďumbier 2046 m.n.m.a aj jeho dvaja menší bratia Chopok 2024 m.n.m. a Dereše 2004 m.n.m. a úplne vzadu aj masívna strmá stena Skalky.
Z Králičky je to na chatu gen. M.R. Štefánika len na skok. Počasie sa už pokazilo načisto a tak sme sa rozhodli, že nebudeme sa vracať ako sme prišli, ale zlyžujeme z chaty na parkovisko Trangoška pod Chopkom. A tam sme dúfali, že nás nejaká dobrá duša hodí späť na parkovisko Čertovice. A našiel sa skialpinista, ktorý bol ochotný nám zachrániť krky a touto cestou by som sa mu chcel poďakovať.
Z Čertovice na chatu je to asi 750 výškových metrov na cca deviatich kilometroch a treba počítať minimálne s tri a pol až štyri hodinami, samozrejme nemyslím pretekárov. A z chaty na Top of Nízke Tatry je to ešte asi 300 vm a dá sa to dať po dvoch rumoch na chate za pol hodku.
