 |
| Pohľad zo Schaufelspitze 3333 m.n.m. |
Nordliche Daunkogel 3076 m.n.m. alebo ako iné zdroje uvádzajú Daunkopf sa nachádza v Štubaiských Alpách na východe Rakúskych Álp. Pokúšal som sa naň dostať tento rok, už na jar, ale som to nepoznal, nenaplánoval a len tak som sa vybral, že bude stopa po ktorej pôjdem, ale odbočil som o žľab skorej a v kosodrevine, ktorou som sa predieral som stratil všetkú silu a chuť. tak som sa na to vysral a šiel som dole do bufetu, utopiť žiaľ v alkohole.
Je potrebné sa dostaviť na parkovisko najväčšieho ľadovcového lyžiarského strediska v Rakúsku, zvanom Stubaier gletscher . Parkovisko je obrovské, lebo kopec pojme okolo 12 500 lyžiarov. A tak je pre Vás lepšie sa drať čo najďalej na jeho koniec, aby ste k nástupu nešli veľa pešo. Do zóny A sa dostanete ak vyrazíte ešte pred otvorením, ale dá sa ešte ďalej ak poviete "strážnikovy", ktorý to na zóne A usmerňuje, že idete, alebo že ste klientmi na chate Dresden hutte,A on vás možno pustí na parkovisko za kasami, ktoré je viac menej pre spomínaných klientov a pre personál. A bolo by ešte dobré, keby ste mu to povedali v jeho rodnej reči.
Ale ešte mám jeden zlepšovák. Ak máte kartu, tak zaparkujte kde chcete a vyvezte sa lanovkou hore, buď na Gamsgarten alebo Eisgrat a stade zlyžujte po 14- stke -Wildegrube až pod Vorderer Daunkopf (hore obrázok). Ušetrite mnoho metrov keď začnete túru už stade.
Takže ja začínam na začiatku "abfahrt-u" (zjazdu do údolia z ľadovca) č.14 Wildegrube. Je to ešte relatívna pohodka po zjazdovke, kde dolaďujem pokrčené ponožky v lyžiarke, tangáče zaseknuté v zadku a iné maličkosti, ktoré by ma mohli počas ďalšieho postupu nasierať. Všetko som vycentroval a dostávam sa pod kopec Voreder Daunkogel 2879 m.n.m. a tam opúšťam štrnástku a hádžem blinker doprava do dosť strmého úseku. Na konci horizontu vidím už predierajúce sa slnko, čo ma motivuje a dodáva silu. Okrem slnka vidím aj vrchol, ale nie ten v spálni, ale ten, na ktorý som sa dneská podujal.
Jedného času som navštívil Hintere Daunkopf 3225 m.n.m.. ešte predtým ako tam postavili lanovku a sprznili ten krásny žľab. A jeden známi sa ma pýtal, kade som lyžoval dole. A ja, že ako som šiel hore. Ale že je ešte jedna možnosť a to že odzadu, o ktorej som vtedy nevedel. Tak tu je na obrázku hore.
Normálne som zvyknutý zo Slovenských pomerov, lyžovať pomedzi kosodrevinu, ale v alpách to bude pomedzi kamene, ktoré dakedy ani nie je vidno, a sú pod snehom jeden milimeter, a práve takéto kamienky ja furt trafím. V neskoršej zime to tu býva trošku viac zasnežené
Na fotke hore je pohľad späť. V pravo hore sú králi Štubaiských Álp, najvyššia puma tejto lokality Zuckerhutl 3507 m.n.m. a jeho menší brat Wilder Pfaff 3456 m.n.m. Mám ich v databáze, tak sa len kochajte. Od posledného sneženia som tu zjavné prvý a tak si musím stopu robiť sám, čo je dosť namáhavé, ale na druhej strane si panenský nový sneh cestou dole môžem podpísať prvý.
Konečne sa dostávam do sedla Mutterberg Joch 3011 m.n.m. Už meliem z posledného. Z parkoviska je to približne 1300 výškových metrov, ale v hlbokom snehu. Určite prvovýstup od posledného sneženia alebo minimálne musel vietor dobre zafúkať a zahladiť stopy. A miestami v tom koncovom 50° žľabe som to chcel už zabaliť. Hlásili 3. výstražný lavínový stupeň a každý krok som na to sústredil.
Ja navrhujem tu v sedle nechať lyže a ďalej postupovať v mačkách a s cepínom (foto hore). Ale ak to nie je vyfúkané, tak aj ďalej na lyžiach. No veď už ako sa každý cíti.
V tak peknom, ešte decembrovom počasí, sú výhľady prekrásne. Dovidieť do vnútrozemia Rakúska, ale aj Taliansko a jeho Dolomity, nie sú na zahodenie.
Pohľad späť do údolia Stubai, ktorým som sa sem dopravil. Kedže som so skupiny Hladké diesle crew s podtitulom -pomaly, ale všade, tak mne tento výstup trval okolo 4,5 hodiny a prekonal som cca 1300 výškových metrov.
Hore je naznačený výstup a zjazd, ale kedže som nenašiel inú stopu, tak som postupoval podľa môjho uváženia, ale kludne by sa dal výstup a zjazd vymeniť alebo spojiť. Tento posledný úsek je relatívne strmý, asi najťažšia etapa výstupu, tak je dobre si počas túry tu ušetriť nejaké sily. Redší vzduch, nestabilný sneh a miestami 50° stúpanie je na zamyslenie.
Pri zjazde treba byť pripravený na všetko. Hlboký hutný sneh v žľaboch, ťažký sneh na južných stráňach, vyfúkané zľadovatelé miesta a kde tu nejaké prekvápko pod snehom v podobe skál. Treba byť opatrný, pretože vletieť z hlbokého snehu na vymrznuté miesto a naopak a neočakávať to a bez rýchleho prenesenia ťažiska, to končí často krát pádom. 
