V predvianočné dni, ma už nebavilo sedieť doma, vonku bolo zamračené a hmla, kde-tu pršalo a občas snežilo. Ale ráno v panoráme ukazujú niečo iné, iný svet, svet na horách. Tak som sa teda rozhodol, že sa pôjdem na tú inverziu pozrieť zblízka. Oprášim zo seba omrvinky, vyzlečiem mastné tielko a pobalím ortiho.
Z Kremnických vrchov vyrážam na smer Martin, v Martine sa držím na Žilinu, keby bolo dostatok snehu v doline, tak bočím doľava na Stráne viac tu. Ale ja chcem ísť až hore do lyžiarského strediska. Takže idem ďalej a niekde medzi Martinom a Vrútkami za kolibou, krútim volantom doľava na Martinky.
Na začiatku stúpania na úbočí je rampa, kde ma strážnik upozorňuje, že je to hore zasnežené a že by bolo dobre keby som mal reťaze. Režem hore ako sa len dá, samozrejme bez reťazí. S mojim olds mobilom mi to trvalo asi desať minút, ale bolo to asi najdlhších desať minút v živote môjho auta, bolo to ozaj zasnežené, ujo dole neklamal a skoro ráno aj zmrznuté, ale sľúbil som mu plnú w-power na vianoce a tak sa nedal zahanbiť ani pred štvorkolkami.
Bol som celý netrpezlivý, kedy sa dostanem nad úroveň lesa aby som sa konečne mohol pokochať tým nekonečným morom oblakov podomnov. Z parkoviska na vrchol je to len asi dvesto výškových metrov, takže nič moc a preto som sa rozhodol, že dám Tour de hole a poprechádzam sa z jedného konca na druhý.
Takže započnem na parkovisku 1250 m a za východu slnka postupujem doľava na veternú hoľu 1437 m.n.m. Južné svahy sú dostatočne zasnežené, čo už o vyfúkaných vrcholkoch nemôžem povedať, ale išiel som už aj po horšom teréne.
Neviem sa vynadívať a už len čakám, kedy sa spoza nejakého kopca vynorí nejaká plachetnica, plaviaca sa po oblačných šíravách, ale kedže som dnes ešte nič nepožil, tak sa mi to asi nesplní.
Naberám smer sever a takmer po rovine za slnečného počasia len v mikinke, sledujem nejakú bežkársku stopu, ktorá ma vedie na kopček Veterné. Ale veterno vôbec nebolo, teplomer ukazoval cca 4°C, čo bolo o osem viac ako v údolí.
Na vrchole hôl bolo ľudoprázno asi preto, že som tam bol v strede týždňa a na začiatku sezóny.
Keď som tu bol minule, tak Tatry som tu nevidel. Asi preto, že som videl iba na päť metrov, taká bola hmla a vrchol Veľká lúka som ani nenašiel. Tak teraz sa idem naň pozrieť.
Ostatné vrcholy vôbec neboli tak vyfúkané ako Veterné, už mi je jasné prečo ho tak pomenovali. No pásy musia trochu vydržať. Konečne spoznávam aj najvyšší bod Martinských hôľ a samozrejme všade kde sa dá ľahko dostať postavia nejakú železnú rárohu, ktorá to tam "skrášli".
No ešte sa pozriem na druhú stranu vzhľadom k stredisku a cez sedlo Krížavy sa dostávam krásnou prechádzkou cez riedky les a kosodrevinu na vrchol Zázrivá. Na jeho južnom svahu je pekná nezarastená strmina na "freerajdík" v neupravenom teréne.
Keď tak kukám na Krivánskú Malú Fatru, tak si uvedomujem, že som ani netušil, aké krásne kopce vlastne má. A už teraz viem, kde sa nabudúce vyberiem na výlet.
Kategorizujem to Anglickým slovom Skitouring. Presne sem sa dá táto nenáročná túra zaradiť. Dokopy aj zo zlyžovaním späť na parkovisko som na to potreboval necelých päť hodín, ale ozaj pohodka tempo.
Dole do údolia sa dá ísť až o jednej, dovtedy len hore. A preto som nútený sa staviť dakde na pivo a už aj dačo popri tom zjesť. Po dlhom rozhodovaní som sa stavil na chate Martinské hole. Ale nebol to najlepší ťah. Kvalita sa odrážala v demotivovanom personále.
