Hádam posledný výlet tejto letnej sezóny som sa rozhodol venovať Jastrabskej skale, ktorá sa hrdo týči na úbočí Kremnického údolia medzi bránou do Kremnických vrchov Starou Kremničkou a Bartošovou Lehôtkou.
Okrem iného sa dá na skalu dostať aj z Bartošovej Lehôtky. Značené je to hneď od začiatku odbočky z hlavnej cesty do spomínanej dediny a to žltou farbou. Auto je možné nehať dole v dedine pri škôlke alebo nasledovať žltú turistickú značku pokiaľ je to možné autom. Na konci už sa len spýtať miestnych či je možné pri ich dome parkovať.
Túra je nenaročná, iba miestami sú strmé pasáže a to hlavne cez listnatý les. Začiatok je pohodka, najprv popri poliach a neskôr cez lúku, na ktorej konci nasleduje prvý strmí terén.
V tomto ročnom období to vďaka popadanému lístiu vyzerá všetko rovnako a cestu resp. značenie si treba strážiť lebo vychodený chodník nie je vidno.
Celý zadýchaný prekonávam tento úsek a cestu mi skrížila železničná trať a tak prikladám ucho na koľaje aby som počul prichádzajúce IC-éčko z Japonska, ale nič nejde tak rýchlo do bezpečia na druhú stranu.
A nasleduje ďalšie oranžové more listov, popretkávané kadejakými lesnými zvážnicami, ale len jedna cesta vedie na skalu a treba dávať na to bacha.
Roztrúsené kamene po svahoch mi dávajú najavo, že už masív je na blízku. Ale aj cestičky v lístí mi dávajú niečo najavo a to, že asi tu nie je vôbec problém stretnúť nejaké mierumilovné zvieratko, pred ktorým sa budem musieť týždeň skrývať na strome.
Z dediny to trvá na skalu asi hodinku, ale keď si to človek skráti a vyštartuje až z konečnej, tak to dá aj za pol hodku. Gýčové počasie mi nevyšlo, ale aj tak boli výhľady celkom pekné a to na Juh, na už spomínanú bránu do Kremnických vrchov, Starú Kremničku.
A na Severe sa mi ukázali dediny ako Bartošová Lehôtka, Dolná a Horná Ves a nakoniec aj samotná Kremnica. Na skalu sa dá dostať ešte aj z vlakovej stanice Bartošovej Lehôtky a na opačnej strane z Jastrabej, po ktorej je to tu asi aj pomenované Ha ha ha.
BERG HEIL:
